Choď na obsah Choď na menu
 


scenár: Divadlo Z.N.A.K.-POETI-(KôŇ)

8. 10. 2009

 

 

Divadlo Z.N.A.K.

Pri PSLG Revúca

(Zhoda Náhod Alternatívnej Kultúry)

 

 

 

POETI-(KôŇ)

 

 

scenár: M.Smoroňová, I.Feketeová,S.Polovková, V.Pachová

Réžia: Marian Lacko

pomocná réžia: Marika Smoroňová

 

 

 

Revúca 2009

 

 (TLMAČSKÉ TRÁPENIE – Veronika Pachová)

Trápne trápenie

Otrepaných trapasov

Klopanie omotaných

Smiechov

Lietanie lavičiek


Videl som lúku napoludnie
radosť v očiach iskerníkov
dúhový džem
na maslové nebo
Videl som lúku
napoludnie
jedol som
a čas uteká a uteká...

maslový chlieb
videl som
zvery vôkol seba
ale nevidel som
človeka

 

Chlieb je navždy

Pre Boha

Pre človeka

Zostalo divadlo

(jednokorunový)

Pohár piva

A trapas

Bez pokory

 

Topánky predsa

Nosia navždy iba

Nohy po javisku

A javiská po svetoch

A svety

Chlebom k Bohu...

Život s tebou – Martina Užíková

Dvoje kliešte
a ďalej
len nalej
vodku kvetom
v našej izbe

snáď raz zmizne
diera v streche
ktorá nám dáva nádej
Na rýchly útek
na rýchly spád

po príkrych svahoch
zvyknú vytekať domáce vzlyky
Poddaj sa

 

MOJA ALTERNATÍVA – veronika pachová

Koľko manželstiev!

Obyčajné výstrely

Chcem spojené plachty

S iným sveto(názoro)m

Dnes mi je mäkšie ako včera

Je tvrdšie ako dnes

Snívaš narovno

 

Zimomravé vrásky – Klaudia Compeľová

Poďme si ľahnúť

Ku kameňom

Prečítať si podrobne

Prach v prachu

Byť sami, už aj

Keď posledný človek

Zatvorí balkón

 

 

 

TOPÁNOČKY – Veronika Pachová

Keď prichádzajú

Šištičkové uzlíky

Otváram najmenšie dvieročka

A hojdačku neprejdem

Po vlastných

Vtedy viem

Že zima je len na druhej strane

Dlane

 

Na stráni – Ivana Feketeov

Na kraji stráne ,

Pásli sa divé husy.

Biela prikrývka lietala

po oblohe,

A oni

Boli čo i len na malú chvíľu

Rozutekané ako

Dážď.

 

Tam... vo mne – Marika Smoroňová

Vzduch si pevne drží v zuboch

vešiaky

ktoré občas vyletia oblakom z hniezda

Medzi rečou

kohosi ukrižujú

a niekto roztvorený zoskočí z veže

 

 

 

Nepamätám – Marika Smoroňová

Nepamätám si

Ani jeden svoj drobný plač

Ani detstvo

Dospievanie

A starobu

Nepamätám si hrob

Ale nepamätám sa ani zem

Čo si boh na prste zo samoty roztočil

 

XXX

Myslím na to

Ako si pred zrkadlom

Škrabkáš bradu

A meníš smery chĺpkov

Si!

Do všetkých strán si!

A si pohyb

Zvuk

A pantomíma

Všetko

Čo románovo zamlčím

A jednou básňou dopoviem

Nestačí ti prst na mape a tvárach

Na ceste

Blažene

Prekreslíš drámy v očiach

Všetkých ktorých stretneš

Si!

Aj na to myslím

A myslím

Ešte na veľa divadiel

Čo ostávajú natesno

Vždy

Len za zrkadlom

A to mi stačí

 

Učesaní časom

Buď mi verný

Za všetky nevery

Nedotýkaj sa

pohyblivej trávy

To len vietor

ťa provokuje k hriechom

 

69 a viac vecí ktoré na tebe milujem        (spoločná)

Milujem

Keď ťa bozkávam

Naopak

Dolu tvárou

A tvoje ústa

Sú tvoje oči

A tvoje oči ústa

A z jemných viečok vyťahujem

Jazyk

A moje prsia

Nad tvojou tvárou

A tvoja tvár

Tvoja usmievavá tvár

Milujem

Keď sa bozkávame

Naopak

Iba tak

Celkom nahí

Dolu telom

 

Rogalo - Simona Darulová

ľudia rýmovaní na betón

triezvi blázni,

skrytí do veršov

 

*** - Ivana Feketeová

Piští mi v uchu

Slová...

Znova...

Chrápeš akosi... ináč...

Slepota v dlani

Podávaš mi ruku

Osa na líci...

Líce na slze

Slza na poduške

Mám ju v uchu...

Slová!

 

Pitevňa – Simona Darulová

na minútu presne ma vieš zabiť.

potichu, takmer na špičkách

A ty nie si empat,

nehovor, že cítiš

všetky tie exhaláty,

keď ženská z kriminálky

snorí v mojom tele

som o črevá ľahšia

a všetko ostalo na mne

vlasy, tvoje prázdne pery

na mojich, síce málo červených

na tebe už len účet za vodu..

 

Keď si plačeš pod pazuchy – Marika Smoroňová

Vzduch vedome ohol  chrbát

Chce aby sme dýchali

Všetky ústa po čase zhrdzavejú

Námestie je plné rozospatých pyžám

a dojedených rožkov

Zrána kradneš uliciam

lesk všetkých očí

možno všetkých mojich...

Dám ti moment

Jedno kŕčovité zahryznutie do mojich pier

Taký útek z ktorého sa nevrátiš

Povieš mi

že vo dvojici sa dýcha ústami

povieš mi to príliš

n  e  k o n  e  č  n  e

 

Poéma na čosi - Ivana Feketeová

Poéma na dračiu hlavu.

na srdce už nestačí

ktosi mi

včera večer

mlynčekom pretlačil.

 

BÁSEŇ FESTIVALOVEJ NOCI

Veľký voz

V noci

Nevozím sa

Na lavičkách

Hľadám

V huslistovej ruke

Kúsok

Občas nestihne

Napadnúť prach

...neprašno bolí.

 

O ČO BOHU IDE...(Milošovi)

Zložiť si oči

A veriť v rovnú cestu

Zložiť si cestu

A veriť v rovné oči

 

Potrebovať chytiť obe ruky

Vložiť ich do vzduchu

A naučiť plávať

Vložiť ich do chleba

A naučiť skladať

Aspoň v nedeľu

 

Rozprestieram viečka a vidím

Tmu na temnom podklade

Predsa mi vravíš

Že sa tam svieti

Občas sa tvárim

Že ti rozumiem

XXX

Odkrývam ti šupiny

Len jedna nosí šťastie

 

Zabudol si mi dáždnik

Dnes zmoknem za tebou

 

Popotkýnaš všetky chaluhy

Zaklameš chladným ránam

 

Vtedy ti vlasy rastú

Každý zvlášť

 

ALKOHOLIKUM

Odkráčať do ticha

Z ticha do samoty

Zo samoty do

Pekla

Sklonený hriech

V prvom pohári

Piva

 

V PARKU

Keď si zrátam dlane

vždy ich zostáva

na jeden otčenáš

kde sa ma dotkne

vždy niekto

nesprávny

 

 

Pôrod cez ústa

Narodil sa v novinovej loďke

Zaľúbený                 

                             do ticha

 

Prianie s rukou v zástrčke

Dúfam

že raz vyjdeš z toho zrkadla

a dotkneš sa ma

Večnosť je prázdna izba

plná zástrčiek a zrkadiel

v ktorých si ty

A možno tam sú aj zreničky

Dúfam

že raz vyjdeš z toho zrkadla

a dotkneš sa ma

Ale asi by vtedy muselo byť

príliš ohnuté nebo

 

Pravá 

Orgazmus je

Červený

Farba

Ktorá doznieva

Kým zo štetca

Neodkvapne ďalšia

Červenšia

 

 

 

Noha na rannom plechu

Tme sa zohrievajú pece

Vtedy

Keď sa milenci v spánku zvyknú rozprávať

O čerstvých ranných rožkoch

A ochutnávajú medzi sebou med

Ako keby celú noc mlčali

 

Tam kde má prsty vietor

Tráva sa nenápadne rozkročí

A obloha zaslintá

                     Dlho a šťavnato

Chlapom sa občas srdce

Esovito prehýna

Rýchlo strašne

To len telo zvykne podvádzať

Vetroplašne

 

A keď zem odhodí

Všetko svoje ďatelinové

Spodné prádlo

Aj tak jej zvyknem odpustiť

Presne tak ako tebe

Keď sa vraciaš domov

S rozkročenou trávou

V očiach

 

 

 

 

Cintorín  (dvaja recitátori)

Iba pár huslí v znamení zeme

Dnes celú hudbu

                           hlinenú

                                        zjeme

Iba pár tónov zaseknutých v tráve                                                     

                                                             Práve

                                        Keď mi spievaš z hrobu

                                        Na tvoj spev mi padá klobúk

Iba pár smútkov... melódií zeme

Dnes všetku hlinu

                             vypočuť si

                                                smieme

Iba pár tónov zaleskne sa v tráve

                                                    Práve

                             Keď sa vraciaš z hrobu

                             A podávaš mi ten môj klobúk                

Na letnej ulici

Moje pľúca

Harmonika

Ktorej patria tvoje ruky

Opri si dýchanie o moje

Dýchanie

Slnečné podhu(d)bie

Zahraj a zadýchaj

Tóny potu

Pod tónom

Pot tónov

Moje pľúca

Harmonikár....

Držiac plechové uško

Tlačia sa

vo mne zázraky

ako na začiatku sveta

A pár halierov

za rohom duše

No a čo

Cesta za bohom je pehavá

Navliekam sa na nohy

Poď so mnou

Vrecúško na krku mazľavé

od odlepených pieh

Adam a Eva

už tisíckrát

odhodili ohryzok

Nikto iní

Iba oni

Poď so mnou

Prevariť mliečnu cestu

do plechového hrnčeka

 

Všetko sa deje ráno, večer alebo tesne pred smrťou

 

 

Chlieb je navždy pre boha

Pre človeka ostalo divadlo

 

 

K O N I E C .