Choď na obsah Choď na menu
 


DRÁMA-I.-2010

27. 1. 2011

Folk

Scenár a básne: Miroslav Lukačovič

(10.12.2010)

 

Výstup 1. – JAR (Antika)

 

Boh sa dočasne stáva Homérom a my sa sťahujeme

           

Zaujímalo by ma, či bola v parlamente nadvláda ľavičiarov

alebo pravičiarov, keď tu šéfoval boh.

 

Zrazu sme našli Ameriku, a teraz sa už na ňu nedá

len tak zabudnúť, aj keď je otravná ako vlas na mydle.

Všade samé vyholené maskáče, jedny ako druhé

a mňa už aj Godot pomaličky dobieha.

V podstate je to úplne jedno,

znásilním ťa v akomkoľvek počasí.

A potom sa budeme sťahovať z lesov a ulíc...

...ako všetci.

 

Dni sa lepia na seba ako kedysi naše mokré anorektické telá,

no dnes mi ostalo už len poskakovanie na verejných hajzloch,

kde odo mňa pýta prachy obézna fúria a priesvitná študentka.

 

Chcel by som niečo nazvať Titanikom,

no na svete je toľko zhnitých vecí,

že aj boh sa pri nich dočasne stáva Homérom.

 

Kvety pojedli mravce a ja sa ich bojím čo i len ovoňať

 

Potreboval by som nakresliť fosforeskujúce šípky

k dverám, nad ktorými bude obzvlášť originálne

napísané EXIT.

Svet sa za mnou zakoktáva a

čierne diery začínajú držať hladovku.

Ani tie už o mňa nestoja.

Vybohované chvíle kdesi v preplnenej MHDéčke.

Vpredu úchylné školáčky

a vzadu spotení vojaci...

Hm... Veľmi čudný vrtoch,

riadiť uniformu.

Ešte aj ten vzduch je nepríjemne teplý.

 

Minúty sú akosi bližšie pri sebe

a už mi ani cukor v tom obéznom sáčku,

ktorý som si dal do poriadne anorektickej kávy

nechutí.

Bojím sa, že priberiem z tofu

a klaniam sa borcom v trenkách.

Potreboval by som poriadne rozkopať riť,

ako starká svoju kvitnúcu záhradku

a nechať si dobrovoľne pošliapať svoj tieň.

Veď je leto,

hádam bude čo najmenší.

Výstup 2. – LETO (Vojnové obdobie)

 

Veď aj my sme len jazvy po začínajúcom doktorovi

 

Stroj zvaný „svet“ je nie len neopraviteľný,

ale aj odkázaný sám na seba.

 

Jeden pán rozhodil rukami a povedal: „Množte sa!“

A tak som jej dovolil kričať, vzdychať, hulákať...

Ten malý má oči po mne.

To sme vtedy ešte nevedeli,

že o dvadsať rokov sa miesto

chytania za ruky

budeme chytať už len za slovíčka.

 

Ulice...Mestá...Štáty sú zrazu ako celofán,

tak prázdne a priehľadné. Okrem výčitiek vlastného tieňa

tam nenájdeš nikoho....

 

Kde spávajú tie úprimné úsmevy po ťažkých ránach?

Pravdepodobne v pyramídach...

...hneď vedľa plochej televízie

zabudovanej vedľa faraónovej postele.

 

Krídelko alebo stehienko... stále len vtáctvo

 

Otvorím knižku,

ale nenávidím čítanie.

 

Patrí mi každé krídlo,

ktoré roztvorená kniha ponúka.

 

Ponorím sa do jej telíčka

a zasvätím sa do skúmania vtáctva.

 

Dnešný obed už nemusím riešiť.

Uvarím si vtáky v tŕní; Na prírodno.

 

Výstup 3. – JESEŇ (Povojnové obdobie – Socializmus)

 

Kravaty a koberce

 

Nechajme odpočívať naše červené oči

podobajúce sa minulému režimu.

 

Utopená karikatúra v aseptickej záchodovej vode.

Zabuchli prikrývku a odkryli dvere...

...bez opýtania.

Už nie je čo praskať.

Všetky antistresové bublinky vyprchali

a trinásta komnata ostáva za prvým plastovým oknom.

 

   načo pozerať na grunt, keď to latté je také príjemne sladké?(...mal by vravieť niekto iný)

 

Už žiadny refrén...

Teraz by padla vhod poriadne dlhá sloha.

Prílet na krídlach motýľa do básne,

kde nerastú bodliaky.

Veď nikto nečíta celé knihy, ani autor.

 

Výstup 4. – ZIMA (21. storočie)

 

Bezprahová domácnosť bosých hláv

 

Striptérsky nahé dvere bez prahu.

Vyzobané oči a

komerčné dlane na hladkej kľučke.

Umelé svetlo z hypermarketu,

čierne záclony a plastové teplo.

 

Anorganické kvety v bielej váze bez vody.

Červenými očami amputované slová

na modrom podklade...

...Tie polystyrénom nevyplníš.

Vyretušované fotky neživých tvárí

odložené v zaprášenej skrini.

 

V posteli bez alergie oblečená neživá duša.

Mŕtvy pohľad na cudzie vlasy

zviazané červenou gumičkou.

Anorganická otočka doľava a

pohľad na telefónny zoznam

podobajúci sa na Ameriku.

 

Neviem, či je to len meno, alebo človek.

Či si aj to meno každé ráno nevymení

ako spodnú bielizeň.

Či nosí maskáče, alebo legíny.

Či sa ešte dá považovať za človeka.

 

Už tu nerastie nič, iba výskumne laboratóriá a pracovité vyrážky

 

Uviazol som v tichom homérskom prostredí.

 

Kedysi tu rástli ruže,

no dnes tu sotva nájdeš tŕň z obschnutého bodliaku.

 

Dni sú prázdnejšie ako

ulice deň pred „podporovými“ návalmi

a štíhlejšie ako lacná bižutéria

a ja stále vymýšľam názvy mojich dokonalých kníh,

ktoré nikdy nenapíšem,

no musím nejako kultúrne žiť.

 

Struny na gitare popraskali melodicky za sebou.

Žiadne falošné tóny, či prázdne chvíle...

Uštval som ju do bezvedomia,

pretože som potreboval vidieť bezmocnosť

a žiadna povoľnejšia žena nablízku nebola.

 

...Ak sa teda výčitky svedomia merajú percentami,

som v norme.

 

Staré dobré štopkanie dier na stokrát vypraných ponožkách

 

Celý deň sa teším na noc,

pretože aspoň vtedy sa deje niečo zaujímavé.

Najradšej by som vypil benzín, aby som mohol omočiť

a zapáliť tento vesmír. Svet na jedno použitie.

 

Zo západu nám poslali návod ako viesť mdlý život,

vyčistený stredne tvrdou zubnou kefkou,

a my sme ho s radosťou prijali.

 

Ach, ako neznášam básnikov.

Už žiadne ruže, ale zamorené lopúchy.

Bozky len decentne na čelo...

...samozrejme po vyznačených rovnobežkách.

 

Akosi sa mi dni vzďaľujú od seba,

no chodníky sú stále bližšie pri ceste.

 

Výstup 5. – PANTA REI

 

Folk (4 obdobia)

 

Jar sú prvé motýlie krídla na mojich dlaniach

Strapaté lúky

Chladné dlane na kozube

                        Život prenesený hudbou prírody

                                                Nenabažiteľné klišé tohto realistického sveta

 

Leto sú pramienky vlasov a myšlienok na jednom mieste

Hukot šťastnej vody

            Tráva vytočená jedným smerom

                        Kilá farebnej energie na zelenom plátne

                                                     Kostýmy nových zázrakov

 

Jeseň, dúha bezodných myšlienok

            Melanchólia ťahov štetca

                        Chladné rána opreté o omalovánku prírody

                                      Stretnutia vtákov na ceste za šťastím

                                                Plesové masky na korunách stromov

 

Zima sú prvé glgy moku za hľadaním tepla

            Otvorená hviezdna obrazovka

                        Sneh na maskách opustených stromov

                                    Lavička zatuchnutá zašlou slávou ľudstva

                                                           Premaľované básnikovo žezlo

 

 

Všetko má svoju podstatu a to, čo ju nemá je podozrivé...

...tak to radšej nechajme tak.

 

KONIEC

 

Eunika Boldiová: Muzikál (scenár)

1.      Dejstvo

1.      Scéna: Mobil

T:         Čau Alex tak ideme von ?

A:         Jasné príď po mňa. A kúp po ceste cigarety.

T:         OK maj sa zatiaľ.

A:         Maj sa! 

2.Scéna:  LAVIČKA

A:         Nazdar  kde máš čajočku ?

T:         Servus skočíme pre ňu spolu.

A:         Ok, ale najprv mi daj cigu

T:          Na !

A:         Ideme aj pre Ajšu už som s ňou volal

T:         Počúvaj ma sem, prečo si s ňou niečo nezačneš, však je to kus !

A:         Ja viem, ale ja ju beriem ako kamošku.  Nechcem kaziť kvalitné kamarátstvo a niekedy je to vzácnejšie než láska.

T:         To je tvoj pohľad na vec. Ale však je to tvoj názor. Poďme už pre nich. 

3.Scéna     DOM + dvere alebo okno

T:         Čauko, čajka chýbala si mi         /dajú si pusu. /

V:         Ahojky, aj ty mne.

AJ:       Nazdárek ľudia !

A,T, V : Ahoooj !

A:         Tak čo na dnes podnikneme ?

T:         Počul som, že v klube by mala byt Didžina tak sme sa tam mohli ísť mrknúť.

AJ:       Waw!  Tak poďme.

V:         Už sa teším!

/Poznámka: Pripraviť barový pult s alkoholickými nápojmi/

/TANEC – Mohonby /

A:         Ou! Tak táto    niečo do seba ! Páči sa mi.

T:         Tak choď za ňou truľo!

/Poznámka:  Pustí sa nahlas hudba, Alex a tanečnica budú spolu flirtovať. Ona mu dá svoje telefóne čislo  - napíše mu ho na ruku. Budú sa chvíľu spolu rozprávať. Pomaly sa stišuje hudba. Obaja odchádzajú z javiska. /

AJ:       Viky prečo ma štve,  keď Alex flirtuje s nejakou babou? Myslíš že ...

V:         /smeje sa / Áno kamoška moja, ty so do neho buchnutá až po uši. Už minule som sa ťa chcela spýtať či máš pri ňom upratané v citoch.

AJ:       Nie nemám ... ja ani neviem kedy som sa do neho tak zamilovala.  A teraz išiel preč s tou čupkou ! Dnes sa už asi opijem !

V:         Ale prosím ťa ... Však mu to povedz, do kedy to chceš držať v sebe ?

AJ:       Ale to nejde .... vieš on ma berie ako kamarátku a ja mu teraz poviem že som do neho ? ... Riskujem tým že ho stratím už aj ako dobrého kamarátka.

V:          Ale takto nevieš na čom si ?

AJ:        Bojím sa mu to povedať , ani neviem ako mu to mám povedať ... akože: Ahoj Alex už dlhú dobu ta milujem ? ... Však by bol s toho v šoku a viem si predstaviť ako by sa zatváril ...

V:         Ach Ajša ... keď sa na to budeš pozerať tatko tak budeš trpieť neistotou.

AJ:        Psst ! Už ide Tomáš .

T:         Zohnal som voľný stôl. Prinesú nám tam aj pitie. Poďme.  

/Poznámka :   Hlasitosť hudby sa pomaly zvyšuje. Všetci odchádzajú od baru a sadajú si k stolu. Viky  sa venuje Ajše , Tomáša si vôbec nevšíma.  Zaradíme tanec ..... Skončí tanec hudba sa stišuje.... /

T:         Láska poď  si zatancovať .

V:         Teraz  nie miláčik potrebuemj prebrať s Viky jednu dôležitú vec ... prepáč .

/Poznámka: Hudba sa zvyšuje  ---- Tomáš odchádza od stola ( nahnevaný ) – Viky sa za ním pozerá s výrazom nechápavosti.  Ďalej pokračuje v rozhovore s Viky  Hudba je nahlas – Tomáš sa rozprava s tanečnicou, tancuje s ňou potom odchádzajú  preč. Opona sa zaťahuje. /

2.      Dejstvo

 

1.      Scéna Note– book

 

T:         Ahoj kde si trčal ? Myslel som že sa vrátiš a ty si zmizol na celý večer!

A:        Ahoj , ale tak vieš venoval som sa veľmi náruživej žene.

T:         Aháá ...

A:        Deje sa niečo ? Ako ste sa zabavili včera ?

T:         Dobre sme sa zabavili ....

A:        Dačo sa muselo stať.

T:         Ale nič sa nestalo.

A:        Dačo sa muselo stať, poznám ťa tak to vyklop.

T:         Alex, ja som taký debil !

A:        Prečo, čo si zase pohnojil ?

T:         Ale vieš ... Včera som volal Viky tancovať nešla tak som chcel ísť von že

si zapálim no po ceste ma jedna baba stiahla tancovať tak som s ňou

tancoval bola milá a nakoniec ... no vieš bol som s ňou .. ale potom

som sa vrátil k stolu ....

A:        Ty si riadny pako ... takého debila ako ty som ešte v živote nemal

možnosť stretnúť. Pokazíš si perfektne klapajúci vzťah kvôli dákej čupke

ktorú stretneš na diskotéke ...

T:         Viem, viem ... ani mi to nehovor .... vieš ako ma to štve som debil na

entú viem to ... !!!!! Ale  v podstate je na vine aj Viky absolútne si ma

nevšímala ... celý čas sa rozprávala s Ajšou vraj musia prebrať niečo

dôležité.

A:        Dobre dobre, klídek ... a myslíš že ona dačo tuší ?

T:         Nič netuší ... rozprávali sa v takom zápale že si ani nevšimli že som na

hodinu a pol zmizol .. ani sa ma nespýtala kde som bol ....

A:        Tak jej nič ani nepovedz , lebo to by bol tvoj koniec .... respektíve váš

koniec. Jedno užitie si nič viac ... nemusí o tom nikto vedieť !

T:         Ufff ... myslíš že je to správne keď  jej o tom nepoviem? Vieš my sme

k sebe stále úprimní .

A:        Tak jej to povedz, ty debil .... a počítaj s tým že ju navždy stratíš!

T:         Dobre, máš pravdu ... ona aj tak pre mňa nič neznamenala, mal som aj

Vypité, bola to len chvíľková slabosť.

/Pustí sa pesnička -   Eminem ft Rihanna – Love The Way You .... Hudba je pustená na plno. Alex odchádza ... Tomáš  sa postaví ... hrá že ho trápi že podviedol Viky .. na pódiu prichádza Viky – objímu sa .... odchádzajú z pódia držiaci sa za ruku – hudba sa stišuje až úplne prestane hrať. /

 

/Báseň – o dôvere/

 

 

2.      Scéna

/Na javisko prichádza Viky a Tomáš – držia sa za ruky .../

V:        Tomáš prepáč, že som sa ti na tej diskotéke nemohla venovať, vieš Ajša

teraz prežíva ťažké obdobie, má zmiešané pocity a potrebovala ma.

T:         Čo sa s ňou deje ?

V:        Viem, že sme k sebe úprimní, ale toto ti nemôžem povedať, sľúbila som

jej že to ostane medzi nami.

T:          To je v poriadku Viky som veľmi rád že ťa mám ... ani si nevieš predstaviť

ako veľmi ta milujem !

V:         Však aj ja teba! 

/Pozrú sa na seba zamilovaným pohľadom objímu sa/

Pozri ?  Wáw to je šťastie !!! /na stene je vyvesený plagát/

T:         ČO ?

V:         Na budúci týždeň sa bude otvárať kurz latinsko – amerických tancov!

T:         Len mi nehovor, že tam chceš ísť!

V:        Tomáš, no tak, vieš predsa, že tancovať tento druh tanca bolo vždy

mojím snom a teraz mám príležitosť to skúsiť !

T:          /sa zamyslí/ ... Mám právo jej to nedovoliť, keď som ja ten debil, ktorý

tak hlboko zlyhal – nemám na to žiadne právo...

V:         Tak Tomáš počúvaš ma ?

T:          Áno počujem ťa mojko ... v poriadku budem rád, keď budeš aj ty rada. V:       Si tak skvelý! Ľúbim ťa!

T:          Aj ja teba, veľmi .

V:          Začína sa to už zajtra, zavolám aj Viky, iste bude chcieť ísť tiež.

/Odchádzajú z javiska/

 

Rozprávač:  O deň neskôr.

V:        Ja sa už tak teším !

AJ:      Aj ja vieš aké to bude super?

V:        Možno ti padne do oka nejaký tanečník.

AJ:       Vie,š že ja milujem len Alexa.

V:        Musíš na neho už zabudnúť, však nie je jediný na svete.

AJ:       Máš pravdu.

/Stoja na okraji javiska. Latinsko – americký tanec.  Hudba – daddy Yankee ) Tanec skončí. Opona sa zatiahne/

 

3.      Dejstvo

 

Rozprávač: O tri týždne neskôr.

/ Celá patria ide šťastne po ulici vo veľkom rozhovore/

 

1.      Scéna

T:         A kedy nás naučíte nejaké latinsko – americké kroky – vy naše tanečíčky?

A:         To by ja mňa zaujímalo.

V:         Aj hneď.

AJ:       Sme pripravené.

T:         Slečny na chvíľku nás opustíme potrebuje prebrať pár chlapských rečí.

AJ:      Kľudne.

V:        Tom,i hoď mi mobil prepošlem si tú pesničku čo sa mi tak páč.i

T:         Chytaj  /odchádzajú z javiska/

AJ:        Čo je to za pesnička?

V:          Jedna z tých latinsko – amerických na ktorú tancujeme na kurze.  /vtom príde  Tomášovi SMS – od tanečnice s ktorou podviedol Viky/

            Pozri Tomášovi prišla SMS – mám ju prečítať ?

AJ:     Jasné, však ste k sebe úprimný, či nie ?

V:      Tak dobre.

A:      Kto mu píše ?

V:     Ahoj Tomáš, potrebujem sa s tebou súrne stretnúť. Dnes o 18:00

            v obchodnom centre v reštaurácii na 3 poschodí. Len Tvoja Sandra

            Cmuk.

AJ:   Kto je to Sandra ?

V:   Neviem, ale hneď to zistím.

Aj :      Skroť hormón .... myslíš že by ti povedal kto je to ? .... Rob sa že o ničom

            nevieš ..   daj mu späť mobil .. keď prídeme domov – pošli mu SMS čo ja   

            viem že ho máš rada, alebo niečo také .... aby si mohol prečítať SMS aj

            od nej .... A choď tam aj ty, tak aby on o tom nevedel .

V:         Áno máš pravdu  ...

2.scéna:  Kulisa Posteľ

            /Tomášovi príde SMS od Viki./

T:      Ahoj Láska mám ťa veľmi rada. Dôverujem ti a vždy budem. Cmuk.

            A táto druhá sms je čo zač? Sandra ??? Čo súrne mi chce povedať ? ...

            hmm Viky mi dôveruje nemôžem ju už sklamať iba si s ňou vyjasním čo

            chce. Nadobro s ňou už skončím, poviem jej nech si vymaže moje číslo.

S:        Ahoj Tomáško.

T:         Čo chceš ?

S:        Sadni si.

T:         Tak čo chceš ?

S:        Pamätáš si na ten večer keď sme spolu odišli z tej diskotéky ?

T:         Áno ... škoda, že si to pamätám .. nemalo sa to nikdy stať.

S:        Ale stalo sa a nebola som na vine len ja !

T:         A prečo to teraz vyťahuješ ?

S:        Som tehotná.

T:         Čooo! .. tak na to zabudni, že to teraz na mňa hodíš !

S:        Ale otcom si ty, či sa ti to páči alebo nie ...

V:        Môžem vedieť Tomáš kto je toto dievča ?

T:         Ale nikto, poďme preč!

V:        Nie ! Chcem vedieť kto to je!

S:         A ty si kto ?

T:         Ty čuš !

V:        Tomáš nikde nejdem chcem vedieť o čo tu ide !

S:        Tak ja ti to teda poviem!

T:         Never jej, klame!

S:        Čakám jeho dieťa !

V:        Čoo?! Čakáš ?!

T:         Never jej, ideme preč! ... je to obyčajná klamárka !

S:        Som presvedčená, že je to jeho dieťa - môžeme urobiť aj krvné testy,

            keď sa narodí.

V:        Ty hajzel! A ja hlupaňa som ti verila!

            /Viki, Sandra odchádzajú zo scény, pesnička od Stress – Avenous /

 

Rozprávač:

Tomáš ale aj Viky prežívali veľmi ťažké obodbie.  O 10 mesiacov  neskôr.

K O N I E C.