Choď na obsah Choď na menu
 


POÉZIA-I.-2010

27. 1. 2011

M.Lukačovič: A možno sa naozaj raz niečo zmení

 

Do kedy budú panelové múry oddeľovať naše ruky?

Len diery v našich srdciach vedia,

koľko vlahy sa skrýva za plastovým oknom.

Len diery v našich hlavách vedia,

koľko ľudí spí pred očami boha Ra.

Čierno-biele masky na našich tvárach by vedeli rozprávať,

koľko prachu sa skrýva na sklenenom stole.

 

A potom príde jarný bod

a deň sa predvedie všetkým v rovnakých šatách.

Už nič nebude pomalé alebo rýchle.

Deň začne plynúť...

 

...pomalšie alebo rýchlejšie.

Pokojnejšie alebo depresívnejšie.

Svetlejšie alebo tmavšie .

 

M.Lukačovič: Let na dlhú trať

 

Koľko dní nám uniká

Koľko správ dostávaš

Popísaná kronika

trhá stránky života

 

Toľko vecí na streche

Dlhé rána úsmevné

Ťažké sny a životy,

do batôžka zvinutí.

 

Koľko vecí preniká

Pod teba a do neba.

Cukríková fabrika

úsmevy rozdáva

 

Anjel býva na streche

život dýcha zrýchlene.

Dieťa si dá cukríky

anjel znesie úsmevy.

 

(A ja...)

Vám hrám. Celý život hrám.

Vám dám. Celú seba dám.

 

Kristína Pakesová: Suché slzy

Boli sme raz hore,

 hore na vrchole.

Dobre tam je.

Vidno odtadiaľ všetkých známych

 tam dole.

 Podávajme si navzájom

slzy vo vedrách.

Možno nimi naplníme celú studňu.

 Keď vyschnú, pomlčím-

 začnú padať moje...

Neuzrieš ich, budú slané. 

 

Kristína Pakesová: Bez názvu

(Dúfam, že ho nájdeš za mňa)

Počkám si na zázrak tvaru ľudského.

Nikdy neuzriem svetlo dňa,

 pokiaľ budem myslieť len na nočnú hodinu.

 Dám aj dýku do sto hrudí

 za to jediné svetlo nádejí,

 že večnosť - raz koniec má.

Neuzriem nikdy viac to, čo uzrieť chcem,

 pretože si počkám na zázrak tvaru ľudského.

 Odpusťte mi, že viem,

 čo to znamená byť v temnote

 vlastnej mysle.

 Odpusťte mi ľudia i netvory,

ale predovšetkým ľudia,

že rúhanie –

možno zmysel má.

 

 

Lenka Debnárová : Ja a ...

 

Ráno otvorím oči,

zbadám obrysy našej tváre,

... v zrkadle.

Zahľadím sa do našich očí,

sú akési prázdne.

Prázdne a unavené.

Usmievaš sa na mňa práve vtedy,

keď ja na teba.

Veď si mojou súčasťou.

Si  tým, čím som ja.

Si moja.

Len a len moja.

Patríš mi tak ako ja tebe.

Pomaly ma ovládaš,

Ako divadelnú bábku.

Dýchaš môj vzduch,

kradneš mi city,

kradneš mi myšlienky.

Si mojím dňom,

si mojou nocou,

si moja duša,

počatá z pekelných plameňov.

Hovoríš mi ako mám žiť.

Si stále pri mne,

ako môj tieň.

No aj tak ťa milujem.

Potrebujem ťa pre život

a ty potrebuješ mňa.

Stratila by si sa.

Nebola by si nič.

Vlastne... si nič...

Nič a všetko zároveň.

Výplod mojej mysle.

Moja neviditeľná...

láska.

 

 

   Eunika Boldiová:  Na vrchole Everestu

 

 1.) Kráčaš hore na vrchol 

      Krokmi  neistými 

      s plameňom  v srdci

      Dosiahnuť svoj cieľ

      Po ktorom celé tvoje bitie

     Tak  túži !

 

2.) Túžba vysoká  až k nebesiam

      Kde  všetko sa mení na oázu

      Fantázia  sa stáva tvojou

      Alfou a omegou

 

3.)  Zoberieš život do dlane

       A rozohráš hru

       Potom príde, tvoje prvé víťazstvo !

       Cítiš sa ako dieťa  ....

       Vieru máš silnú ako oceľ

       Veríš si že zdoláš

       Ten hornatý kopec  !

 

4.)  No  život nie je  fér

      Život je hra

      každý raz pocíti

      Nečakaný  pád !

 

5.) Poudieraný , vyskúšaný

     Vetrom , ľadom , ohňom

     Vytiahneš  z vrecka

     Posledné sily

    Slzy si odložíš

    A svoje sny si plníš !

 

6.)  Osteň v tvojom tele

       Zjaví sa nečakane

      Tlačí ťa k zemi 

      Ako nepriateľ 

      Nevítaný

 

7.)  Klasika

       Zjaví sa tá čarodejka

       Klasicky krásna

       Bozkom ťa očarí

       A z tajomného sna

       Krásne ťa prebudí

 

 8.)  Tvoje oči vidia

       Stále to bezcenné

       Peniaze ,sláva ,uznanie

       To všetko je pominuteľné

 

9.)  Zrazu sa ocitneš

      Na  Vrchole

      Pri čarodejke

      s vlajkou v ruke!