POÉZIA-I.-2010
M.Lukačovič: A možno sa naozaj raz niečo zmení
Do kedy budú panelové múry oddeľovať naše ruky?
Len diery v našich srdciach vedia,
koľko vlahy sa skrýva za plastovým oknom.
Len diery v našich hlavách vedia,
koľko ľudí spí pred očami boha Ra.
Čierno-biele masky na našich tvárach by vedeli rozprávať,
koľko prachu sa skrýva na sklenenom stole.
A potom príde jarný bod
a deň sa predvedie všetkým v rovnakých šatách.
Už nič nebude pomalé alebo rýchle.
Deň začne plynúť...
...pomalšie alebo rýchlejšie.
Pokojnejšie alebo depresívnejšie.
Svetlejšie alebo tmavšie .
M.Lukačovič: Let na dlhú trať
Koľko dní nám uniká
Koľko správ dostávaš
Popísaná kronika
trhá stránky života
Toľko vecí na streche
Dlhé rána úsmevné
Ťažké sny a životy,
do batôžka zvinutí.
Koľko vecí preniká
Pod teba a do neba.
Cukríková fabrika
úsmevy rozdáva
Anjel býva na streche
život dýcha zrýchlene.
Dieťa si dá cukríky
anjel znesie úsmevy.
(A ja...)
Vám hrám. Celý život hrám.
Vám dám. Celú seba dám.
Kristína Pakesová: Suché slzy
Boli sme raz hore,
hore na vrchole.
Dobre tam je.
Vidno odtadiaľ všetkých známych
tam dole.
Podávajme si navzájom
slzy vo vedrách.
Možno nimi naplníme celú studňu.
Keď vyschnú, pomlčím-
začnú padať moje...
Neuzrieš ich, budú slané.
Kristína Pakesová: Bez názvu
(Dúfam, že ho nájdeš za mňa)
Počkám si na zázrak tvaru ľudského.
Nikdy neuzriem svetlo dňa,
pokiaľ budem myslieť len na nočnú hodinu.
Dám aj dýku do sto hrudí
za to jediné svetlo nádejí,
že večnosť - raz koniec má.
Neuzriem nikdy viac to, čo uzrieť chcem,
pretože si počkám na zázrak tvaru ľudského.
Odpusťte mi, že viem,
čo to znamená byť v temnote
vlastnej mysle.
Odpusťte mi ľudia i netvory,
ale predovšetkým ľudia,
že rúhanie –
možno zmysel má.
Lenka Debnárová : Ja a ...
Ráno otvorím oči,
zbadám obrysy našej tváre,
... v zrkadle.
Zahľadím sa do našich očí,
sú akési prázdne.
Prázdne a unavené.
Usmievaš sa na mňa práve vtedy,
keď ja na teba.
Veď si mojou súčasťou.
Si tým, čím som ja.
Si moja.
Len a len moja.
Patríš mi tak ako ja tebe.
Pomaly ma ovládaš,
Ako divadelnú bábku.
Dýchaš môj vzduch,
kradneš mi city,
kradneš mi myšlienky.
Si mojím dňom,
si mojou nocou,
si moja duša,
počatá z pekelných plameňov.
Hovoríš mi ako mám žiť.
Si stále pri mne,
ako môj tieň.
No aj tak ťa milujem.
Potrebujem ťa pre život
a ty potrebuješ mňa.
Stratila by si sa.
Nebola by si nič.
Vlastne... si nič...
Nič a všetko zároveň.
Výplod mojej mysle.
Moja neviditeľná...
láska.
Eunika Boldiová: Na vrchole Everestu
1.) Kráčaš hore na vrchol
Krokmi neistými
s plameňom v srdci
Dosiahnuť svoj cieľ
Po ktorom celé tvoje bitie
Tak túži !
2.) Túžba vysoká až k nebesiam
Kde všetko sa mení na oázu
Fantázia sa stáva tvojou
Alfou a omegou
3.) Zoberieš život do dlane
A rozohráš hru
Potom príde, tvoje prvé víťazstvo !
Cítiš sa ako dieťa ....
Vieru máš silnú ako oceľ
Veríš si že zdoláš
Ten hornatý kopec !
4.) No život nie je fér
Život je hra
každý raz pocíti
Nečakaný pád !
5.) Poudieraný , vyskúšaný
Vetrom , ľadom , ohňom
Vytiahneš z vrecka
Posledné sily
Slzy si odložíš
A svoje sny si plníš !
6.) Osteň v tvojom tele
Zjaví sa nečakane
Tlačí ťa k zemi
Ako nepriateľ
Nevítaný
7.) Klasika
Zjaví sa tá čarodejka
Klasicky krásna
Bozkom ťa očarí
A z tajomného sna
Krásne ťa prebudí
8.) Tvoje oči vidia
Stále to bezcenné
Peniaze ,sláva ,uznanie
To všetko je pominuteľné
9.) Zrazu sa ocitneš
Na Vrchole
Pri čarodejke
s vlajkou v ruke!